Miroslav Bajtoš
Nestáva sa často, aby sa z malej slovenskej obchodnej firmy stal silný hráč na medzinárodnom trhu. Spoločnosť My & Mi to dokázala vďaka vízii a kontaktom s významnými výrobcami ručne šúľaných cigár.
Text Ivan Mičko / foto Matej Kotuľa a archív
V týchto dňoch oslavuje spoločnosť My & Mi 30 rokov existencie. A keďže cigary hádam odjakživa patria ku golfu, bola to vhodná príležitosť osloviť jej konateľa a dušu firmy Miroslava Bajtoša.
Kde a kedy vznikla myšlienka založiť obchodnú spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou bude cigarový biznis?
Svojho času som pôsobil v Moskve ako obchodný zástupca. Po návrate som si uvedomil, že Slovensko je veľmi malá krajina. Chcel som vybudovať úspešnú firmu, ktorej pôsobenie presiahne hranice Slovenska. V roku 1996 som sa zoznámil s Jaroslavom Jerym Hoffmanom, Američanom českého pôvodu, ktorý hľadal obchodné kontakty vo východnej Európe. Keďže som vedel dobre po rusky, slovo dalo slovo a začali sme cestovať po jednotlivých krajinách. Dohodli sme sa na províznej spolupráci a rozbehli sme obchod. Postupne som si vytvoril obchodné kontakty aj v západnej Európe. Od roku 2003 som začal kupovať cigary od Alejandra Turrenta z Mexika a o niekoľko rokov neskôr som začal cigary distribuovať aj do tretích krajín. Dnes predávame cigary do 70 krajín sveta, napríklad na Filipíny, do Kuvajtu, Hongkongu, Iránu, Austrálie, Južnej Afriky a ďalších krajín.
Aj v cigarovom biznise platí, že nič nenahradí osobný kontakt?
Určite. Poviem príklad. Dlho som sa snažil získať do nášho portfólia produktov značku Dunhill. Pre našu firmu to bolo takmer osudové stretnutie. Bolo to v Las Vegas na svetovom veľtrhu Cigar Aficionado’s, kde som sa osobne stretol s vtedajším šéfom impéria Dunhill. Predstavil som mu našu firmu, naše kontakty na celú východnú Európu, povedal som mu moju predstavu o spolupráci. Zapáčila sa mu, a tak sme sa stali distribútormi produktov aj tejto známej značky.
Distribuovať tovar do všetkých štátov Európy, na ďalšie tri kontinenty, to je vysoká logistika. Čo potrebuje manažér, aby tieto nároky zvládol?
Predovšetkým dobrý tím ľudí.
No kde ho vziať?
Ak máš čas a schopnosti, vytvor si ho! Tak som to urobil aj ja. Naučil som kolegyne, kolegov, čo bolo potrebné. Od komunikácie až po konkrétne osoby, ktoré treba osloviť. Danku Manasovú nám ako jedinú ponúkla agentúra a je tu už 19 rokov. Dnes je výkonnou riaditeľkou našej spoločnosti. Riadia firmu spoločne s mojím synom Marošom, ktorý má na starosti najmä zahraničný obchod. Medzičasom na neho prešli aj majiteľské právomoci.
Na začiatku existencie vašej firmy ste robili klasické obchody, živila vás aj „výstavarina“, cigary sú však celkom iný biznis. Je iné vyviezť traktor, náhradný dielec pre automobily a podobne. Cigary sú vlastne, obrazne povedané, živý produkt, potrebujú mimoriadnu starostlivosť…
Už samotné pestovanie tabaku je veľmi náročné. Potrebuje špecifické podnebie a vhodnú pôdu. Napríklad, aká je v údolí San Andrés na juhovýchode Mexika v štáte Veracruz. Tiahne sa pozdĺž Mexického zálivu. Jeho prirodzene chladnejšie podnebie, množstvo čerstvej tečúcej vody, vlhký vánok pri pobreží Mexického zálivu a tamojšia sopečná pôda robia z údolia jedno z najlepších miest na zemi na pestovanie cigarového tabaku. Osobitnou kapitolou je sušenie tabakových listov, ktoré má tiež vplyv na chuť budúcej cigary. Rovnako ako samotná výroba, ručné šúľanie cigár. To všetko je priam alchýmia. Na konci výrobného procesu je produkt, ktorý tak chutí pôžitkárom, medzi ktorých patria vo veľkej miere aj golfisti.
Videl som vaše sklady, ktoré pracujú v špeciálnom režime. Skladovanie cigár by som asi mohol vyhlásiť za špeciálnu vednú disciplínu, alebo sa mýlim?
Skladovaniu cigár treba venovať mimoriadnu pozornosť. Od neho totiž záleží aj kvalita produktov a v konečnom dôsledku i spokojnosť spomínaných pôžitkárov. Dnes už vieme, na čo sa prišlo dlhoročným výskumom, že ideálnymi podmienkami na skladovanie cigár sú relatívna vlhkosť vzduchu 68 – 72 percent a teplota 18 až 20ºC. V týchto podmienkach možno skladovať cigary takmer neobmedzene dlho bez toho, aby sa znížila ich kvalita.
Naozaj? Sú o tom nejaké bližšie informácie, koľko rokov sa uchovala kvalita cigary pri ideálnych podmienkach?
Uvediem príklad. Predal som najdrahšiu cigaru v cene 300 eur za kus. Bol to plný humidor, v ktorom bolo 100 cigár Cohiba z roku 1970. Dnes by bola ich hodnota asi 1 000 eur za kus. Vo všeobecnosti sa hovorí, že cigary dozrievajú desať až pätnásť rokov. Potom ich kvalita pomaličky klesá, ale ak sa dobre skladujú, dajú sa vraj fajčiť aj po 70 rokoch. Ale to sa ešte nikomu nepodarilo overiť, lebo nikto nevydržal toľké roky čakať na výsledok (smiech).
Ľudia si často spájajú fajčenie cigariet a fajčenie cigár. Čo si o tom myslíš?
Cigareta a cigara sú totálne rozdielne. Kým cigarety sa fajčia vtedy, keď je človek v napätí, strese, cigary len vo chvíľach pohody, pokoja, v dobrej spoločnosti kamarátov, dokonca aj vo chvíľach, keď chceš byť sám a chceš meditovať, rozjímať. V takýchto okamihoch z mysle vytlačíš stres a zlé myšlienky. A relaxuješ.
To bol dôvod, prečo si začal hrávať golf?
Nie, nie, cigary boli skôr. Vlado Soták patrí k najznámejším Slovákom, ktorí fajčia cigary. Keď sme svojho času sedeli na Táľoch a vychutnávali si pokoj a pohodu, hovorí: „Ty musíš hrať golf!“ „A prečo?“ pýtam sa. „Golf a cigara – to je ideálna kombinácia.“ A tak som si pred trinástimi rokmi na Táľoch urobil zelenú kartu a odvtedy hrám golf.
Pri hre fajčíš cigaru?
Málokedy. Ak, tak iba malú, ak je pekné počasie a hráme s kamarátmi Texas Scramble. Isté je, že pri hre by si nemal mať stresy, lebo loptička ti bude lietať kade-tade. Veď to pozná každý z nás. Cigara po hre je iná opera. Tá vždy chutí.
V tvojom biznise zažívaš stresy?
Vieš, že ani nie? Väčšina mojich obchodných partnerov sú pohodoví ľudia. Sme akási rodina, ktorá vyrába cigary. Nezávidia si, skôr naopak. Ak môžu, pomôžu. Samozrejme, každý má svoje výrobné tajomstvá, ktoré neprezradí. Blendovanie je skutočne alchýmia. Je to rovnaké, ako keď robíš z vína cuvée, teda miešaš rôzne odrody v nejakom pomere, o ktorom vieš iba ty. Ak sa ti to podarí a vznikne fantastické víno, tajomstvo pomerov si necháš pre seba. Rovnako je to aj s cigarami. Tabakové listy sú výtvorom prírody rovnako ako hrozno.
Každú cigaru, ktorú máš v ponuke, si odskúšal?
Už dávno to nemôžem stíhať. Ponuka je neskutočne veľká, navyše, nie som notorický fajčiar. Sú týždne, keď si nezapálim jedinú cigaru. Pre mňa to nie je návyk.
Degustuje ich niekto?
Každého, kto u mňa pracuje tri roky, beriem do Karibiku, aby spoznal celý výrobný proces, aby o cigarách, ktoré predáva, vedel všetko. Aj predavačka na Michalskej alebo na Šancovej musí vedieť, ako sa šúľajú, ako sa fermentujú, ako sa sušia… Vedomosti nemajú naučené z príručiek, ale zažité na vlastnej koži. Pre ich prácu je to mimoriadne dôležité. Veď máme najširšiu ponuku cigár v strednej a východnej Európe, máme bohatšiu ponuku ako Rakúšania.
Čo je dôležité v obchode?
Najvyššia hodnota je dôvera, vzájomná dôvera s obchodným partnerom. Keď nepotrebujete zmluvu a stačí, keď si podáte ruku. A u mňa aj ďalšie pravidlo: všetky platby načas.