Subscribe to RSSČo mi hlava neberie
Ostatné dni som, možno rovnako ako vy, sedel dlhé hodiny pred televíznou obrazovkou. Cez deň som sledoval výkony najlepších žien na AIG Woman’s Open zo série LPGA Tour, ktoré večer vystriedali najlepší muži na turnaji The Northern Trust na americkom okruhu PGA Tour. Oba turnaje mali spoločného menovateľa. Aj medzi ženami, aj medzi mužmi jasne dominovali neskorší víťazi. Všetkých asi prekvapila Sophia Popov, ktorá vyhrala systémom veni, vidi, vici, teda prišla, videla a zvíťazila. Síce iba o dve rany, ale istota úderov, presnosť jej hry slávili úspech v nepríjemnom chladnom počasí a na ťažkom škótskom linksovom ihrisku. Dustin Johnson slávil na ihrisku TPC Boston svoje 22. víťazstvo na PGA Tour, zahral -30 a druhého v poradí Harrisa Englisha nechal za sebou o 11 rán. V poli porazených zostali také esá ako Tiger Woods, Rory McIlroy, Phil Mickelson a mnohí ďalší…
Ale nie o tom som dnes chcel. Hlava mi neberie, že oba turnaje boli bez divákov, podľa mňa, podstatnej esencie nielen golfu, ale celého športu. Samozrejme, chápem a rešpektujem dôvody, ale – bolo mi ľúto DJ, že jeho víťaznú cestu nelemoval, ako sme si zvykli, mnohotisícový špalier divákov. Poviete si, je profík, vie hrať aj bez divákov. Iste, DJ to dokázal, ale mne chýbala atmosféra, ten povzdych davu po nevydarenej rane a potlesk po tej vydarenej. Niektorí hráči sa údajne vyjadrili, že bez divákov sa im hrá lepšie, že nemajú toľko rušivých momentov. Nechce sa mi veriť, že im nechýba divák, že k úspechu nepotrebujú povzbudenie, keď to nejde a potlesk ak sa darí…
Úprimne mi bolo ľúto mladej Sophie, keď po poslednom pate na osemnástej jamke zaťala skrehnutú pästičku do víťazného gesta a potom sa – srdcevrúco rozplakala. Opadol stres a možno až vtedy si uvedomila, že toto víťazstvo s veľkou pravdepodobnosťou zmení jej život. Ako veľmi by práve v týchto okamihoch plných radostných emócií potešila podpora divákov, ktorí by mohli túto krásnu športovú drámu oceniť priamo na ihrisku. Nič také sa nekonalo. Nezaznel potlesk. Posledná loptička skončila v jamke a okolo grínu zostalo len mrazivé ticho. Okrem nosiča a spoluhráčok vo flajte nemal kto Sophie za doslova hrdinský výkon poďakovať a zablahoželať. V jedinom okamihu prežívala radosť i smútok. Aj taký je golf, a vlastne celý šport v týchto čudných časoch. A to mi hlava neberie.
Ivan Mičko
