Subscribe to RSSFiremná liga vo veku tínedžera
Ešte sme jubilejný pätnásty ročník nedohrali. Ešte nezazneli fanfáry na počesť víťazov. Ešte sa nekonali tradičné oslavy, ktoré pre nás, organizátorov, uzatvárajú golfovú sezónu. A predsa by som sa chcel aspoň na pár chvíľ zastaviť, nie dlhšie ako medzi deviatou a desiatou jamkou, a zaspomínať si.
V redakcii sa často vraciame na štart prvého ročníka. Rodil sa vo veľmi tvorivej, ale aj názorovo rozdielnej diskusii. Veľmi sme chceli mať vlastnú sériu turnajov, založiť tradíciu športovo-spoločenských podujatí. Veď na prelome rokov 2002 a 2003 bol veľký hlad po novom športovom fenoméne menom golf, hoci hráčov bolo málo a ihrísk ešte menej. Možno si spomeniete, že v tom čase letel medzi golfistami vtip, že máme najväčšie osemnásť jamkové ihrisko na svete. Prvá deviatka je v Košiciach a druhá v Bernolákove. No vzápätí, v auguste 2002, otvorili s veľkou slávou prvú osemnástku na Táľoch. Konečne. Deväťjamkové ihriská boli v Bernolákove, v Košiciach, dve vo Vysokých Tatrách , v Tatranskej a Veľkej Lomnici. A dosť. A práve z tohto nedostatku sme vychádzali, keď sme hľadali schodnú cestu na vidieckom, ale osemnásť jamkovom ihrisku v neďalekom Hainburgu. Keďže tam videli do budúcnosti ďalej ako my, s radosťou nás medzi seba prijali. Správne tušili, že okolie Bratislavy s jej hráčskym potenciálom sa onedlho stane významnou zložkou ich členskej základne. Popri výbere ihrísk sme diskutovali aj o formáte hry. Isté je, že od začiatku smerovali úvahy nášho kolektívu k celoslovenskej súťaži. Tak vznikol nápad vytvoriť dve skupiny, doma ich voláme po vzore NHL, konferencie – východná a západná. Na západe teda padol výber na Hainburg, na východe na Tatry, pričom sme vymysleli, myslím si, na tú dobu unikátne riešenie: spojili sme deviatku vo Veľkej a deviatku v Tatranskej Lomnici a mali sme osemnástku. O prevoz sa starali Vitá od Mercedesu.
Nedostatok ihrísk ovplyvnil a formát hry. Zvolili sme päť turnajov v každej skupine systémom eklektik, do finále postúpili najlepší z oboch skupín. Dvojdňové finále sa hralo na nádhernom ihrisku na Táľoch. Na oslavu prvých víťazov v Stodole, na úžasnú atmosféru a skvelú náladu dodnes spomíname. Mimochodom, ale to je skutočne detail, ale rád by som ho spomenul. Tam vznikla aj ďalšia tradícia – na finálovom dekorovaní odvtedy nemôžu chýbať, nikdy ani nechýbali, atraktívne tanečnice. Oveľa významnejšia bola iná vec, na ktorú si už dnes málokto spomenie. Generálnym partnerom túry bola prvých päť sezón spoločnosť Heineken. S obdivom a uznaním si spomínam na tvrdé, ale mimoriadne korektné rokovania s pani generálnou riaditeľkou Zuzanou Železníkovou. Zmluvu sme podpísali zmluvu tesne pred prvými odpalmi. Odvtedy prešlo rad ďalších sezón. Boli aj roky úrodnejšie ako odchádzajúca pätnásta sezóna, ale čo si osobne veľmi cením, žičlivá atmosféra, kamarátske vzťahy a skvelá atmosféra zostali. A ešte čosi – od prvých odpalov až po tie dnešné sme vždy hrali fér. Zakladáme si na tom, že hoci má Slovenská firemná ligy v golfe iba vek tínedžera, vždy sa u nás snúbil šport a spoločenská úroveň turnajov.
Ivan Mičko
