Subscribe to RSSGolfu zdar z Írska!
Zo zeleného a golfovej hre zasnúbeného Írska píše pre časopis Golf Revue Jozef „Jofi“ Bielik, ktorý vo svojom príspevku skloňuje najväčšie profesionálne turnaje minulej sezóny a pridáva aj vízie na rok 2019.
/The Masters Tournament/
Rok 2018 bol skutočne zaujímavý. Po každej stránke. V apríli mal najlepšie nervy a pevnú ruku Patrick Reed. Získal svoj premiérový major a prvé zelené sako, neodmysliteľný symbol turnaja v Augusta National. Mimochodom, veľmi po ňom túži aj Rory McIlroy, ktorý by práve víťazstvom na US Masters uzatvoril svoj kariérový GrandSlam.
Severný Ír išiel za víťazstvom, ale americký borec hral výborne a po turnaji s úľavou povedal, že všetky média sledovali Roryho, takže vôbec nebol pod tlakom. O to bola jeho cesta k titulu jednoduchšia. Osobne ma mrzela odozva médií na Patrikov triumf. Namiesto podpory a uznania kvalitného výkonu písali o jeho problémoch v rodine a na univerzite.
/US Open/
V júni Brooks Koepka pozdvihol nad hlavu trofej US Open už druhýkrát a to spôsobom „back to back“, čo sa predtým podarilo len siedmim hráčom v histórii. Preto sa Američan dostal do elitného klubu napríklad vedľa legendy Bena Hogana. „Viete, mať svoje meno na tejto trofeji, je fantastické, ale mať ho tam dvakrát po sebe je priam neuveriteľné“, povedal Brooks, ktorý tiež nedostáva kredit od médií a športového sveta. A zaslúžil by si ho. Sám sa o tom ironicky vyjadruje na sociálnych sieťach.
/Leftyho faux-pas/
Neviem, či ste postrehli, ale napriek svojím dvom víťazstvám sa nedostal ani medzi 20 najlepších športovcov roku v USA. Bol to pre mňa, a verím, že nielen pre mňa, šok. Turnajový vietor rozvíril aj Phil Mickelson, ktorý z nepochopiteľného dôvodu udrel loptičku, ktorá ešte nestála a bol za to potrestaný dvoma trestnými údermi. Namiesto toho, aby sa „Lefty“ ospravedlnil a priznal sa, že urobil chybu, snažil sa za svoje nepochopiteľné a zrejme skratové správanie detinsky vyhovárať. Vo svete golfu sa jeho postoj nestretol s veľkým pochopením. Rád by som spomenul výkon Tommyho Fleetwooda a jeho neuveriteľné kolo so 63 údermi.
/The Open/
Francesco Molinari, ako jediný Európan vyhral vlani major – konkrétne The Open. Je vlastne aj prvým Talianom, ktorý major získal. Bol to strhujúci turnaj. Nebudem klamať, bolo to aj vďaka tomu, že Tiger viedol v nedeľu a celý golfový svet čakal na zázrak. Na jeden z najväčších „comebackov“ v histórii športu. Všetka úcta však patrí Francescovi, ktorý nepodľahol tlaku okolia a zvíťazil. „Veľmi tvrdo som pracoval na svojej hre a posledný rok a pol som videl a cítil, že moja hra ide správnym smerom,“ povedal Talian.
„Celý môj tím stál za mnou. Bolo to kolektívne víťazstvo a o to cennejšie, že som porazil Tigera“, dodal usmiaty Molinari na tlačovej konferencii. Málokedy sa totiž stáva, že si Tiger pustí vedenie na druhej deviatke. Tento heroický výkon prirovnali na Sky Sports ku hre Bena Hogana z roku 1953, keď jediný raz hral a vyhral The Open. Malým bombónikom zo spomínaného roku je, že s ním letel a celý turnaj strávil nikto iný ako Frank Sinatra.
/PGA Championship/
A napokon v auguste fenomenálny Brooks Koepka vyhral jubilejný stý PGA Championship aj napriek zraneniu zápästia na začiatku sezóny: „V apríli som sedel na gauči a pozeral Masters a teraz tu stojím s druhým majorom tento rok. Sám tomu nemôžem uveriť. Šialené! Keby ste mi to boli povedali v marci, tak vás vysmejem!“ Na Brooksov chrbát mimochodom opäť najviac dýchal Tiger, ktorý zahral v nedeľu 64, čo bolo jeho najlepšie záverečné kolo v profesionálnej kariére.
Fantastické kolo predviedol aj Adam Scott, ktorého rád opäť vidím hrať kvalitný golf. Možno neviete, ale po The Open v Anglicku mal Brooks celkom dlhý a evidentne pre neho veľmi pozitívny rozhovor s Jackom Nicklausom. Legendárny Jack sa s ním podelil o svoje skúsenosti z predchádzajúcich víťazstiev na majoroch a sám nazval mladého Američana „solid as Rock“, čo je od „Medveďa“, ako Jacka familiárne v Amerike volajú, veľké uznanie.
/Na čo, sa môžeme tešiť v roku 2019?/
Kolotoč veľkých turnajov sa začína v apríli. Masters by v tomto roku mohol konečne vyhrať Rory, ktorému osobne veľmi fandím. No musím však spomenúť aj mená ako Jon Rahm, ktorému ihrisko ako Augusta bude neskutočne sedieť a samozrejme Tigera, ktorý po minuloročnej sezóne tu bude chcieť tiež niečo povedať. Tohto roku prichádza veľká zmena, pretože v máji sa bude hrať PGA Championship na Back Page, na krásnom, no mimoriadne dlhom ihrisku.
Bude vyhovovať hlavne hráčom s dlhými odpalmi, takže Koepka má opäť veľkú šancu. Môj tip na tento rok je však Justin Thomas. Nezabudnime, že aj Jordan Spieth by si víťazstvom na PGA turnaji uzavrel svoj Grand Slam. Tretím turnajom toho roku bude US OPEN na Pebble Beach. Milujem toto ihrisko a Nicklaus sa vyjadril, že ak by mal hrať posledné kolo svojho života, tak práve tu. Najväčším favoritom tu bude Tiger, vďaka svojím predchádzajúcim výsledkom a výhre o neuveriteľných 15 úderov v roku 2000. Môj tip, Justin Rose.
O Grand Slam sa bude snažiť aj Mickelson, ktorý bol na US Open šesťkrát druhý. A dostávame sa k poslednému majoru, po prvý raz v histórii sa bude hrať v Severnom Írsku na ihrisku Royal Port Rush. Keď som sa predvčerom o tom rozprával s Pádraigom Harringtonom, ktorý označil toto ihrisko za svoje najobľúbenejšie, myslím, že môže prekvapiť a preto mu dávam moju voľnú kartu. Pádraig je jediný Európan, ktorý vyhral The Open „back to back“, teda v dvoch sezónach po sebe. Každopádne sa máme aj v tomto roku, na čo tešiť.
/P. S./
Minulý rok by som nazval „boj o svetovú jednotku“. Ani si nepamätám, kedy sme naposledy mali toľkých kandidátov na tento post. Svetová jednotka sa menila tak často ako nikdy predtým. Dokonca len malá prestávka v sezóne mohla zmeniť poradie rebríčka. Za spomenutie stojí určite úctyhodný raketový štart a najrýchlejšia penetrácia rebríčka Top 10 najlepších hráčov sveta v histórii golfu, ktorým vystrelil medzi profesionálov Španiel Rahm. Zaslúžene sa stal Nováčikom roka.
Bombou bolo aj víťazstvo Európy vo Francúzku na Ryder Cupe, kde sme neboli favoritmi. Francesco a Tommy vytvorili jednu z najlepších a najefektívnejších dvojíc, akú kedy Európa mala. Táto „bromance“, ako to Angličania radi volajú, je fantastickou inšpiráciou pre všetkých, hlavne v individualistickom športe, ktorým golf je. Francesco získal pre Európu plných päť bodov a stal sa hrdinom Ryder Cupu a Sergio García sa môže popýšiť, ako držiteľ najväčšieho počtu bodov získaných pre Európu v celej histórii podujatia.
Samozrejme, ak píšem o roku 2018, musím spomenúť návrat Tiger Woodsa. Atmosféru na PGA Championship opísal športový komentátor Rich Beam, ako najlepšiu, akú kedy na golfovom ihrisku zažil. Bolo to 80. Tigerovo víťazstvo. Ešte dodnes mi spôsobuje husiu kožu. Ďalšie meno, ktoré musím spomenúť, je Cameron Champ. Vychádzajúca hviezda golfu, ktorá bude veľmi silno žiariť. Je to fenomén, akého si od čias Johna Dalyho, nepamätám. John bol prvý, ktorý mal odpal v priemere nad 300 yardov a Cameron mal v druhej polovici minulej sezóny neuveriteľných 330. Momentálne vedie štatistiky PGA Tour v dĺžke odpalov. Jeho ladnosť pohybu a neuveriteľná sila, ktorú vygeneruje pri odpale, skutočne stojí za pozornosť.
Minulý rok bol určite prelomovým aj pre Brysona DeChambeua. Keď som písal tento článok, Bryson mal osem štartov a štyri víťazstvá. To je neuveriteľná bilancia. Tento chlapec je celý iný. Vyslúžil si prezývku „profesor“ alebo „the mad scientist“, bláznivý vedec. Pozerá sa na hru golfu ako nikto iný pred ním. So svojim kedíkom sa bavia o vlhkosti vzduchu, akú denzitu má pôda, či z akého materiálu je vyrobená vlajka na gríne. Pravdu povediac, fandím novým veciam a pohľadom na golf a som rád, že sa mu darí, no jeho hra je skutočne veľmi pomalá a začína to byť trochu otravné. Spomínam to najmä kvôli tomu, že v roku 2019 nám výrazne zmenili pravidla golfu a hlavným dôvodom je zrýchlenie hry.
Rok 2018 uzatvorím s Angličanom Roseom. Vyhral Fedx Cup, čím získal šťavnatých 10 miliónov dolárová a stal sa svetovou jednotkou. Rok 2019 otvorím fantastickým víťazstvom Adama Longa na Desert Clasic, kde porazil tvárou v tvár „Leftyho“ Mickelsona. A kto je Adam Long? Je to 31-ročný nováčik, ktorému sa splnil rozprávkový sen a vyhral pri svojom šiestom štarte na PGA, kde dovtedy nikdy ani neprešiel katom.
Mám rád tieto fantastické príbehy, ktoré človeku zmenia život. Nový rok však poznačila aj nemilá príhoda z Havaja. O Mattovi Kucharovi a jeho držgrošstve sa rozprávajú legendy. Ďalšia do zoznamu pribudla, keď svojmu kedíkovi „El Tucanovi“ dal len tritisíc dolárov a to vyhral prvé miesto a vyše jedného milióna. „El Tucan“ nie je síce jeho permanentný kedík, ale štandard je desať percent z výhry…
