Perla Mariánskych Lázní
Za prvej Československej republiky platilo, že navštíviť Mariánské Lázně aspoň raz ročne bolo spoločenskou nutnosťou. Odvtedy prešlo takmer storočie, no odporúčam, aby sa týmto pravidlom riadili všetci, ktorí milujú golf, prírodu a neopakovateľnú atmosféru kúpeľov.
Text Ivan Mičko/foto autor a archív
Mariánské Lázně sú najmladšími západočeskými kúpeľmi. Ležia v čarokrásnom údolí, v juhovýchodných výbežkoch Slavkovského lesa.
Triumvirát zakladateľov
Historické dokumenty hovoria, že už v roku 1528 poslal český kráľ Ferdinand I. posla do opátstva v dedinke Teplá s otázkou, či by sa dali využívať miestne teplé pramene na získavanie soli. Ako dnes vieme, nedali. No vieme aj to, že už na konci 18. storočia liečivé účinky tunajších prameňov využívali napríklad kláštorní lekári z Teplej, najmä Jan Josef Nehr.
Práve on postavil v čarovnom údolí prvý liečebný dom a liečil prvých pacientov. Vraj na jeho popud kúpil opát z rádu Premonštrátov z kláštora v Teplej gróf Trautmannsdorf tunajšie lesy, aby sa v nich mohli postaviť kúpele. Druhým zakladateľom Mariánskych Lázní bol opát Reitenberger, ktorý nielen postavil niekoľko kúpeľných domov, upravil cesty a skultivoval okolie, ale aj starostlivo dohliadal na to, čo a kde sa postaví.
A napokon tretím mužom pri vzniku kúpeľov bol vynikajúci a svetaznalý záhradník Václav Skalník. V roku 1808 sa toto kúpeľné miesto začalo volať Mariánské Lázně, údajne podľa mariánskeho obrázku, ktorý sa našiel nad jedným z prameňov. Ako sa píše v pamätnici Marienbad – 200 rokov kúpeľníctva, v roku 1828 tu stálo 51 domov, hostia mali k dispozícii 648 izieb, 73 kuchýň a 178 stojísk pre kone.
Ďalší rozvoj zaznamenali kúpele po roku 1872, keď do mesta prišla železnica. Na konci 19. storočia, v období starostovania Augusta Herziga, vyrástli v meste hodnotné architektonické diela, akým bola napríklad neobaroková liatinová kolonáda a monumentálny komplex Nových Lázní.
Nádherná historická budova
Nie náhodou ležia na Reitenbergerovej ulici. Zakladateľ mesta by bol hrdý na nádhernú budovu Nových Lázní, ktorá patrí do komplexu kúpeľných domov KUR & SPA HOTELS skupiny Danubius Hotels Group. Inak aj majiteľa piešťanských kúpeľov. Je to skutočne unikátna historická budova. Jedna z najkrajších v Mariánkach, ako sa skrátene Mariánskym Lázňam hovorí.
Tento kúpeľný dom otvorili v roku 1896 po rozsiahlych prestavbách pôvodnej kúpeľnej budovy z roku 1828. Nové Lázně sú od počiatku liečebným centrom kúpeľov a hosťom poskytujú komplexnú ponuku liečebných i relaxačných pobytov s využitím jedinečných miestnych zdrojov. Dnes tento 5-hviezdičkový hotel ponúka 97 izieb v kategórii Superior Plus, Junior Suit, Suit a apartmán.
Napríklad v apartmáne Royal máte vaňu s vírivkou, bidet, televíziu, telefón, minibar, rýchlovarnú súpravu na kávu a čaj, trezor, sušič vlasov, župan, froté papuče, dáždnik, klimatizáciu, oddelenú spálňu od obývacej časti, kuchynský kútik, lodžiu a terasu s výhľadom na park. V hoteli Nové Lázně nájdete aj Rímske kúpele s tromi bazénmi s vírivými prúdmi a vírivkou, saunový svet, parné kúpele.
Miestna reštaurácia poskytuje exkluzívne prostredie. Ponúka české špeciality aj jedlá medzinárodnej kuchyne. Raňajky a večere sú formou bufetu, obedy sa servírujú. V hoteli je samozrejmosťou bezbariérová izba, detský kútik, bezplatný internet a parkovisko.
Cisári a králi
Správa o bohatstve miestnych minerálnych prameňov čoskoro prekonala hranice malého a krásneho mestečka, ktoré sa za krátky čas stalo miestom stretnutí významných osobností doslova z celého sveta. Medzi najvýznamnejšie patrili návštevy anglického kráľa Eduarda VII. V Mariánskych Lázňach bol deväťkrát. A v roku 1904 sa tu stretol s rakúsko-uhorským cisárom Františkom Jozefom I.
Pre nás golfistov je však asi najvýznamnejšia informácia z roku 1905, keď tu slávnostne otvoril novovybudované golfové ihrisko. Okrem pomazaných hláv prichádzali do týchto relatívne malých, no kúpeľov s úžasnou atmosférou a nádherným okolím také osobnosti, akými boli napríklad J. W. Goethe, M. Twain, N. V. Gogoľ, J. Strauss, F. Chopin, R. Wagner, T. A. Edison. A. Dvořák, E. Destinová a ďalší.
Zázraky prírody
Vraj nikde na svete nejestvuje také množstvo rôznorodých minerálnych prameňov ako práve v okolí Mariánskych Lázní. Dnes je ich viac ako sto. Z nich päťdesiat vyviera priamo na území mesta. Mená dostali napríklad podľa panovníkov – prameň Ferdinand či Rudolfov, iné podľa miesta – Lesný alebo Krížový, ďalšie podľa zvierat – Medvedí, Vlčí, Srnčí, Jazvečí, Líščí, ale aj podľa gréckej abecedy – Alfa, Beta, Gama.
Studené pramene ponúkajú pitnú kúru, teplé 34°C sa používajú na revitalizačný kúpeľ, vzácnym Máriinym plynom, ktorý vyviera až v 97 % koncentrácii oxidu uhličitého, sa lieči buď v suchých plynových kúpeľoch, alebo plynovými injekciami. Ďalším miestnym prírodným liečivým zdrojom je rašelina.
Používa sa najmä v termoterapii formou zábalu i kúpeľa. Nemenej dôležitou súčasťou liečebného pobytu v Mariánskych Lázňach je však – okrem spomínaných zázrakov prírody – vynikajúci a vysoko odborný tím lekárov a sestier a v neposlednom rade aj okolitá príroda a čistý vzduch.