Subscribe to RSSNadšené oslavy v Murau
Keď dostanete pozvanie na oslavu 400. výročia rodiny Schwarzenbergovcov, nepatrí sa odmietnuť. Niekoľko týždňová sláva sa konala v štajerskom Murau a vyvrcholila uprostred leta.
Text Ivan Mičko/foto autor
Murau je mestečko so sedemsto ročnou históriou, ktoré u nás poznajú skôr milovníci lyžovania a turistiky. Je to však naozaj mestečko, veď dnes má necelé štyri tisícky obyvateľov. Vzniklo v 13. storočí na križovatke dvoch stredovekých obchodných ciest na brehu pôvabnej riečky Mur.
Rodinný majetok
Už v tom čase postavil Ulrich von Liechtenstein na vŕšku nad mestom zámok. Vďaka jeho synovi Ottovi II. získalo Murau v roku 1298 štatút mesta. Jeho obchodný význam rástol vďaka strategickej polohe na severo-južnej trase medzi soľnými baňami pri Salzburgu a Talianskom. V 16. storočí význam Murau ako obchodnej križovatky poklesol. Začal opäť rásť za éry Anny Neumannovej, ktorá pochádzala z bohatej obchodníckej rodiny z Villachu.
Ako píšu historici, patrila k najvýznamnejším ženám svojej doby. Bola krásna a svoju krásu vedela patrične využiť. Mala šesť manželov. Posledný raz sa vydala ako 82-ročná za grófa Georga Ludwiga zo Schwarzenbergu, ktorý bol o 51 rokov mladší, hoci si ho pôvodne chcela adoptovať. Gróf sa však nechcel vzdať svojho mena, a tak bola ďalšia svadba.
Treba povedať, že táto renesančná žena každým manželstvom rozmnožovala rodinný majetok, ktorý – keď umrela – odkázala svojmu poslednému manželovi. Tu kdesi sa tvoril základ bohatstva rodiny Schwarzenbergovcov, ktorý dnes spravuje knieža Karel Schwarzenberg, celým menom Karel Jan Nepomuk Jozef Norbert Fridrich Antonín Vratislav Menas knieža zo Schwarzenbergu.
Pražský rodák
Karel Schwarzenberg sa narodil v Prahe-Bubenči. Je príslušníkom mladšej, tzv. orlickej českej vetvy rodu Schwarzenbergovcov, a najstarším potomkom heraldika a historika šiesteho kniežaťa Schwarzenberga a jeho manželky Antónie, rodenej princeznej z Fürstenbergu.
Jeho dedičný titul v krajinách, kde ich používanie nebolo zákonom zrušené či zakázané, je vojvoda krumlovský, gróf zo Sulzu a zemský gróf klettgavský. Detstvo prežil v Prahe, na Orlíku a v Čimeliciach, kde chodil do národnej školy. Po roku 1948 opustil spolu s rodičmi republiku. Zmaturoval vo Viedni a pokračoval štúdiom práv najskôr vo Viedni a v Štajerskom Hradci. Popritom študoval lesníctvo v Mníchove.
Štúdiá nedokončil a začal sa starať o rodinný majetok v Nemecku a Rakúsku. Začiatkom šesťdesiatych rokov ho adoptoval člen staršej, hlubocko-krumlovskej vetvy rodu Schwarzenbergovcov. V roku 1979 získal Karel dedičstvo po adoptívnom otcovi a stal sa tak hlavným predstaviteľom rodu Schwarzenbergovcov. Karlovi sa dostalo klasickej rodinnej aristokratickej výchovy, od detstva sa učil etiketu a jazyky, hovorí šiestimi jazykmi. S humorom často tvrdí, že v občianskom preukaze mal napísané, že je povolaním lesník a hostinský.
Dnes má síce trvalý pobyt na zámku Dřevíč v obci Sýkořice v okrese Rakovník, ale vlastní aj byt v Prahe, palác vo Viedni, zámok v bavorskom Scheinfelde a zámok v Murau, kde sa najčastejšie zdržiava jeho manželka lekárka MUDr. Therese Schwarzenbergová. Viedenčanka Therese pochádza z rodu rakúskych grófov Hardegg. Napriek tomu, že v roku 1992 utrpela na lyžovačke ťažký úraz, po ktorom bola dlho ochrnutá, po náročnej rehabilitácii dnes opäť chodí.
Neukojená zvedavosť
Priznám sa, že prehliadka zámku v Murau bola mimoriadne zaujímavá. A nielen preto, lebo pred nami zrazu defilovala štyristoročná história rodu Schwarzenbergovcov, ale aj preto, lebo nie každý deň zažijete, že zámocká pani je doma. Akosi podvedome sme rátali s tým, že ju kdesi na chodbe či na nádvorí stretneme, prehodíme slovko-dve, možno nás pozve na kávu, keď zistí, že sme zo Slovenska.
Nejaké väzby so Záhorím sme objavili medzi parožím, ktoré zdobia dlhé chodby zámku. Napokon – na nádvorí parkovalo auto s bratislavskou ešpézetkou… Nemali sme však šťastie. Nestretli sme ju ani na večernej slávnosti, ktorá sa konala na Schwarzenberger Strasse pod slávnostne modro-bielym osvieteným zámkom. Sľúbila, že príde, ale cestou na oslavu mala úraz, a tak sa veľkolepá oslava musela zaobísť bez nej. Škoda. Naša zvedavosť zostala neukojená.
Oslavy na uliciach
Na Murau pomaly padal súmrak. Voda v riečke Mur veselo preskakovala kamenné prekážky, v meandroch si hľadali ideálnu dráhu trénujúci vodní slalomári, v diaľke fučal historický parný rušeň. Od radnice sme kráčali hlavnou ulicou, ktorá nesie meno Anny Neumannovej, prezreli sme si starú radnicu a kamenný most cez rieku Mur, počudovali sme sa nad pahýľom kaviarne, ktorý trčí nad riekou.
Mala to byť moderná atrakcia mestečka. Nepodarilo sa. Ale to už sme v samotnom srdci Murau. Prechádzame Schillerovým námestím, do ktorého z ľavej strany ústi Schwarzenberger Strasse, ulica, ktorá sa stala miestom oslavy. Vítajú nás vojaci v historických uniformách. Sto päťdesiat pozvaných hostí, dámy v tradičných slávnostných dirndloch, páni v typických kožených nohaviciach z pravej jemnej jelenice, károvanej košeli a v saku Janker s gombíkmi z jelenieho parožia, si sadá k prestretej tabuli.
Sviečky, biele obrusy a nádherné modré hortenzie vytvárajú magickú atmosféru. Mohutný výstrel z historických pušiek štartuje slávnostný večer. Pripíjame si znamenitým šumivým. Podáva sa niekoľko chodová večera. Na pódiu sa striedajú miestne súbory a sólisti, žiadne celebrity z Viedne či Salzburgu. Žiaci miestnych umeleckých škôl, amatérski hudobníci a speváci, ktorých zdobí chuť a radosť z muzicírovania. Potlesk. A ďalší a ďalší…
Oslava vrcholí
Nad nami svietia hviezdy a pod oblohou modro-biely zámok. Možno sa mi to len zazdalo, že sa v jednom z okien ukázala zámocká pani. Len na okamih, aby sa opäť stratila. Možno tam hore v samote skrýva slzy dojatia, šťastia i radosti. A šepká si: Naši milí Muraučania!
