Subscribe to RSSČo sa deje s naším golfom?
Len pred pár dňami som sa v klubovni golfového klubu v Hainburgu rozprával so šéfkou tunajšej reštaurácie. Bolo mi smutno, keď som ju počúval. Hovorili, lepšie povedané, nahlas sa pýtala – čo sa stalo s našimi golfistami? Nie že by prestali vedieť hrať, to nie, práve naopak, hendikepy tlačia hádam každým turnajom nižšie. Problém je v inom. Aj v Hainburgu si všimli, že golfová etiketa, čo etiketa, už základné pravidlá slušnosti, najmä u nových hráčov zo Slovenska, nie sú ich silnou stránkou. Vraj už nie je samozrejmosťou pri príchode na ihrisko zájsť na recepciu a ohlásiť svoj príchod. Prísť do klubovej reštaurácie bez pozdravu je akože normálne…
No nielen z klubovní sa vytráca slušnosť. Mám vlastné skúsenosti, že odstraňovať odtlačky loptičiek na grínoch už nie je v móde. Stále častejšie počúvam výhovorky, typu – to určite nebola moja loptička. Akoby už neplatila, síce nepísaná, ale medzi slušnými golfistami stále platná zásada – pri odchode nechaj jamkovisko v lepšom stave, ako keď si naň prichádzal. Najmä v zahraničí nás poznajú podľa oveľa hlasnejšieho správania sa na ihrisku, ako býva v cudzích končinách zvykom…
Čo sa deje s našim golfom? Čím to je, že sa v súčasnosti stále častejšie stretávame na domácich i hraničných ihriskách s porušovaním elementárnych noriem slušného správania sa? Ak kladiem tieto, pre niekoho, nepríjemné otázky, potom preto, lebo stále považujem golf za šport slušných ľudí, za šport džentlmenov. Na rozdiel od niektorých iných, aj veľmi populárnych športov, sme sa do golfových rezortov nikdy nebáli priniesť kohokoľvek, vrátane svojej rodiny a svojich detí. Kto vkročí na posvätnú golfovú pôdu dobre vie, že tu sa nekričí, nenadáva, neklame, že tu sa stretávajú väčšinou slušní ľudia, ktorí si prišli zahrať, ale aj oddýchnuť a pookriať v peknom prostredí a v slušnej spoločnosti.
Ako je možné, že sa aj v poslednom čase aj v golfe stretávame stále častejšie s porušovaním písaných i nepísaných pravidiel? Je to tým, že golf začínajú hrať noví záujemcovia, ktorí si zatiaľ neosvojili golfovú etiketu? Alebo je príčinou nekvalitný proces získavania tzv. zelených kariet? Nie sú príčiny oveľa hlbšie? Mám na mysli benevolentnú výchovu v rodine a takmer žiadnu autoritu školy. Je pravdou, že stále platí – aká spoločnosť, takí obyvatelia. Znamená to teda, že z tohto stavu niet východiska? Že sa máme uspokojiť s realitou a nesnažiť sa o nápravu? Ale čo má potom vlastne zmysel?
Som presvedčený, že byť slušným sa stále byť oplatí. O tom viac, že hovoríme o golfe, športe džentlmenov. Rád v tejto súvislosti spomínam na zážitky zo Škótska, na návštevu rezortov a klubov, kde vás už už samotné prostredie doslova nútilo predstaviť sa tunajšej spoločnosti v čo najlepšom svetle. Len tu nič z domácich pravidiel neporuš, hovoril som si v duchu. Ak chceš, aby ťa brali ako člen veľkej golfovej rodiny, prípadne ako rovnocenného partnera povedzme do diskusie, potom sa správaj síce sebavedome, ale nie ako drzí buran. To ťa diskvalifikuje ešte skôr, než si nájdeš voľnú stoličku…
Možno aj to je jedna z ciest, ako vrátiť tomuto krásnemu športu na Slovensku nadšenie a atmosféru prvých rokov v novodobej histórii. Pamätníci o tom vedia svoje. A ešte čosi – naši profesionálni tréneri a učitelia golfu by mali v oveľa väčšej miere klásť dôraz nielen na zvládnutie základných úderov, ale aj na rovnako dôležitú súčasť pravidiel golfu. Na golfovú etiketu. Som totiž presvedčený, že slušnosť je stále v móde. Doma aj v zahraničí.
Ivan Mičko, vydavateľ a šéfredaktor
