Subscribe to RSSÚvaha o čase
Čas je běžec s dlouhým krokem,
chvíli pokoj nedá si,
čas, ten bere všechno skokem,
za každého počasí.
Spieval svojho času v „Pesničke o čase“ Jiří Popper na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Mám ju stále v uchu. Bolo to pomalé blues, v ktorom znel krásne Popperov sýty barytón. Pieseň, samozrejme, naspievali po ňom aj iní speváci, ale pre mňa už nikdy neznela tak ľahko a presvedčivo.
Čas se nikdy nezastaví, čas nám, pane, myje hlavy stříbrem na vlasy.
Čas. Plynúci, nezastaviteľný, jednosmerný a nevratný…
Nedávno som čítal istý filozofický traktát, v ktorom autor tvrdí, že čas vlastne nie je. Aspoň ten, ktorý si vymysleli ľudia. Fyzici v tom však majú jasno. Čas je jednoducho jedna z fundamentálnych kvantít, keďže sa nedá definovať pomocou iných kvantít. Podobne sú na tom aj iné kvantity – priestor a hmota. A dodávajú, že čas je definovaný meraním a že štandardný časový interval je jedna konvenčná sekunda. Čas totiž ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami, prípadne dobu trvania deja…
Dva úplne odlišné pohľady na čas. Vraj nejestvuje nekontroverzná a jasná definícia času, okrem tej fyzikálnej – nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí.
Zanechajme spory o presnú definíciu. Jedno je však isté, ľudstvo sa od nepamäti snažilo – čas merať. Odpozorovali sme z prírody, ako sa niektoré javy pravidelne opakujú. Napríklad deň a noc. Alebo ročné obdobia. Chceli sme sa orientovať v čase. Hľadali sme spôsob ako. A zostrojili sme prvé hodiny. Slnečné. Do zeme sme zapichli palicu pod istým uhlom, ktorá pri pohybe slnka vrhala na zem tieň. Najstaršie z nich vraj našli v Egypte pred päťtisíc rokmi…
A naši dávni predkovia vymýšľali ďalej. Vynašli vodné, presýpacie i mechanické hodiny. Prvé so závažím a systémom ozubených koliesok, ktoré regulujú chod stroja, boli pravdepodobne zhotovené už v 9. storočí. Ako tvrdia historici, prvé stroje umiestnili v kostolných vežiach. Na začiatku údajne iba odbíjali, dokonca nemali ani ručičky. Hodinová bola veľmi dlho osamotená, minútová k nej pribudla až o 700 rokov neskôr. Sekundová až okolo roku 1800. Tie najkrajšie a najzložitejšie sa volajú orloje.
A ako šiel čas, na svetlo sveta prichádzali nové a nové stroje na meranie času. Prvé vreckové hodinky zostrojil okolo roku 1510 norimberský hodinár Peter Henlein, keď použil v hodinách namiesto závažia pero. O pár rokov neskôr ich zdokonalil český majster Jakub Zech z Prahy a dostali meno „Norimberské vajce“.
A ako sa dlhým krokom posúval čas, dômyselní hodinári vymysleli aj nástenné, stojace, kozubové hodiny i vreckové hodinky. Kreatívni umelci hodinárskeho remesla ponúkali stále nové a nové typy, ktoré boli presnejšie a ešte presnejšie, ale aj krajšie a ešte krajšie. Až sa stali predmetmi umeleckého prepychu a neskôr aj spoločenského štatútu.
Aj preto sa najznámejšie a najdrahšie hodinárske značky stali súčasťou golfového sveta. V aktuálnom vydaní časopisu Golf revue vám chceme predstaviť niektoré z nich, vrátane ich ambasádorov.
Ale nezabudnime, že okrem ozdoby dámskej či pánskej ruky je základným poslaním každých hodiniek meranie času. Jednosmerného a nevratného. Ako sa to kedysi dávno spievalo?
Ač stojí psáno: čas je nekonečný! Přec nám ho denně kus ubude. Važte si času, mládenci a slečny! Važte si času! Nebude!
Ivan Mičko
