Subscribe to RSSSvetlo na konci tunela
Len nedávno som sa tešil zo správy Európskej golfovej asociácie, ktorá vo svojej výročnej správe za minulý rok uvádza zaujímavé čísla o aktuálnej situácii v európskej golfovej rodine. V súčasnosti táto strešná európska golfová autorita združuje 47 členov, registruje 4,13 milióna hráčov a takmer 9 000 ihrísk.
Po prvý raz v histórii má najviac registrovaných hráčov v tejto časti sveta Nemecko. Úctyhodné číslo – 642 240. Anglicko má 629 000 junioriek, juniorov, hráčok a hráčov. Najmenej ich má Republika Severné Macedónsko – iba 48. My sme mali vlani, podľa zverejnených štatistík, 8 264 registrovaných hráčov. Sme kdesi v strede európskeho golfového pelotónu. Najpočetnejšie kluby majú v Holandsku, kde na jeden pripadá 1 179 členov, kým napríklad na Ukrajine iba 36. U nás má klub v priemere 250 členov. Najviac ihrísk majú v Anglicku – 2 270, ani jedno ihrisko zatiaľ nemajú v Republike Severné Macedónsko.
Percentuálne najviac golfistiek majú registrovaných v Rakúsku. Z takmer 100-tisíc hráčov je až 40 percent žien. V tejto štatistike sme celkom dobrí – máme 29 percent dievčat a žien. Zaujímavé sú v tejto kolónke čísla z britských ostrovov. Percento žien v Anglicku zo všetkých registrovaných hráčov je iba 14 percent, vo Walese a Škótsku je to ešte menej – iba 13 percent. Každopádne, ak sa pozrieme na celkovú európsku populáciu, je nás, registrovaných hráčov a hráčok iba 0,5 percenta.
Optimista by povedal – obrovská šanca na ďalší rast. Realita dnešných dní je však na celom svete totálne iná. Zatvorené ihriská, zrušené turnaje, preložené Letné olympijské hry, na ktoré sme sa aj my, slovenskí golfisti, vďaka Rorymu Sabbatinimu, tak tešili. Svet, a nielen náš golfový, je plný smútku. Nečudo. Koronavírus straší. Straší smrťou. Na všetkých kontinentoch rastie každú minútu počet obetí. Je to hrôzostrašná štatistika…
Zatiaľ síce nepatrne, ale teší ma, že rastú iné čísla. Hovoria o tých, čo vyzdraveli, prekonali koronavírus. To je nádej. Nádej pre ľudstvo, nádej pre život, nádej aj pre šport. Thomas Bach, prezident Medzinárodného olympijského výboru, to vyjadril za nás všetkých: „Všetci sme v tmavom tuneli. Nevieme, aký je dlhý, nevieme, čo sa stane zajtra. Ale chceme, aby bol olympijský oheň svetlom na konci tunela.“
Ivan Mičko
