Subscribe to RSSSlovo do vlastných radov: Ako žijeme v golfových kluboch?
Každý môj návrat do mekky svetového golfu, do St. Andrews, je pre mňa doslova prameňom nových nápadov, aktivít, inšpirácií. Tento raz sa chcem zamyslieť na naším životom v golfových kluboch. A práve v St. Andrews som videl predobraz toho, ako by to mohlo vyzerať aj u nás…
Ak si kladiete otázku, prečo ma zaujímajú práve kluby a náš život v nich, tak je to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je presvedčenie, že klub je alfou aj omegou športového života. Všetko totiž, čo hľadá a potrebuje golfista na svoje športové vyžitie by mu mal poskytovať domovský klub. Od možnosti trénovať, napredovať vo výkonnosti pomocou trénera, až po oddych a relax v spoločnosti priateľov a golfových kolegov. Druhý dôvod je oveľa pragmatickejší. Vychádza z poznania nového zákona o športe, kde sa práve športových klubom prisudzuje mimoriadne postavenie v športových štruktúrach, pretože, ako píše JUDr. Jaroslav Čulák z právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, jeden z pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh Zákona o športe, športové kluby by mali vytvárať konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti. Športové kluby definuje ako významné záujmové skupiny, ktoré tvoria základ nielen pre športovú činnosť, ale aj pre samotnú organizáciu športového odvetvia. Dokonca sa dovoláva, aby im bolo priznané postavenie základnej inštitucionálnej bunky moci v športe.
Ak sa z tohto zákonného pohľadu pozrieme na fungovanie golfových klubov, česť výnimkám, už na prvý pohľad je zrejmé, že sme nielen postaveniu, ale aj samotnému životu v kluboch veľa dĺžni. Zdá sa mi, že v golfových štruktúrach ešte stále majú oveľa väčšie slovo golfové ihriská ako kluby, ktoré mi často pripadajú iba ako predĺžené ruky vlastníkov. Akoby kluby nechceli žiť vlastným životom. Ak sa však na malú aktivitu golfových klubov pozrieme bližšie, musíme si sebakriticky priznať, že klub sme my. Ak sme pasívni, nemá nádej ani golfový klub žiť pestrým a príťažlivých životom. Aktivita s cieľom priniesť radosť i poznanie druhým sa akosi vytráca z nášho života. Pamätníci, ktorí stáli pri obnove golfového života na Slovensku, z času na čas spomenú, ako sa pred dvadsiatimi rokmi stretávali aj mimo ihriska, pričom základom, akýmsi spoločným menovateľom stretnutí a aktivít bol golf. Nič viac a nič menej, iba golf, hra vo všetkých súvislostiach. Spred pár rokov si aj ja spomínam na príjemné stretnutia seniorských Bielych vlkov. Nielen na súboje na ihriskách, ale aj na milé stretnutia pri najrôznejších oslavách, pri husacine či pri zabíjačke. Ach, kde tie lanské snehy sú…
Dnes sa vyhovárame na nedostatok času, na príliš veľa povinností a neviem na čo všetko. Uprednostňujeme body a hendikepy a zabúdame, že život je o okamihoch šťastia, o zážitku, o emóciách. Čo by to bol za šport, ak by sme si o našich výkonoch neporozprávali s priateľmi, nepodelili by sme sa o pocity z výborných odpalov či krátkych patov? Trošku mi tomto smere chýbajú osobnosti, aktívni lídri, ktorí by strhli nápadmi, ako oživiť život v kluboch. A nemám na mysli iba vymyslieť ďalší turnaj. Tých asi máme dosť. V tom sú kluby aj ihriská dostatočne aktívne. Dobre chápem súvislosti, turnaje sú totiž zdrojom finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na život ihriska i klubu. Čo mi však chýba je život po skončení turnaja, čosi, čo vytvára vzťah ku klubu, ku klubovým farbám, kde sa najmladší učia správať v spoločnosti nielen rovesníkov, ale aj starších kolegov – golfistov, kde sme si vlastne všetci rovní a môžeme si tykať, ale tí skôr narodení dávajú neformálne osobný príklad mladším. Ak sa v klube vytvorí príjemná, družná a priateľská atmosféra, určite pritiahne ďalších, aj nových adeptov golfovej hry. Ako sa vraví – dobrý príklad priťahuje.
A práve tu sa chcem podeliť o moju skúsenosť zo St. Andrews. Spomínam si, ako by to bolo včera. Bola nedeľa podvečer a po skončení rundy sme si zašli do klubovne zhodnotiť naše výkony na miestnych linksoch a vymyslieť modus hry na ďalší deň. Už pri vstupe nás privítala hudba. V klubovni hrala kapelka a na parkete pred ňou dva či tri tancujúce páry. Nie v golfových topánkach a tričku, ale dámy v krásnych nedeľných šatách a páni v klubových sakách s kravatami. Stál som ako omráčený. Aj toto je golf. Krásny škótsky kvet hry, ktorá sa tu narodila a ktorá dnes prináša radosť a nezabudnuteľné okamihy hráčom na celom svete. Čo by som dal za to, ak by to v sobotu či v nedeľu večer takto vyzeralo aj u nás.
Ivan Mičko
