Subscribe to RSSHotel Lomnica: Dlhý čas čakania
Keď sme vlani v lete chodili po stavenisku hotela, veľmi som neveril, že by sa ho podarilo do konca roka dokončiť.
Text Ivan Mičko a HL / Foto archív HL
Všetko ide podľa plánu, tvrdila nám vtedy Lenka Maťašovská, marketingová manažérka hotela Lomnica. Napriek tomu, že to na Slovensku nie je pravidlom, podarilo sa. Stavbári splnili sľub a v decembri minulého roka spustili skúšobnú prevádzku. Tri dni pred Silvestrom 2016 sa brány hotela Lomnica otvorili dokorán.
Hanba Tatier
Podľa vzťahu k histórii možno hodnotiť celkovú kultúru národa. Ak by sme našu kultúrnu vyspelosť mali posudzovať podľa desaťročia chátrajúceho hotela Lomnica, museli by sme sa riadne červenať. No napriek všetkému sa niekedy veci vyvíjajú, ktovie prečo, správnym smerom. A napokon sa – ako v rozprávke – všetko dobre skončí. Tak akosi to bolo aj s najstarším hotelovým zariadením v Tatrách. Vzniklo ešte na konci 19. storočia a dostalo názov podľa vznikajúcej osady Tátra-Lomnitz – Hotel Tatranská Lomnica. V historických análoch možno nájdete hotel pod názvom Tátra-Lomnicz száloda.
Staval sa podľa projektu spišsko-sobotského rodáka staviteľa Gedeona Majunkeho. Toho staviteľa, ktorý projektoval aj Téryho chatu v Malej Studenej doline, najvyššie položenú stavbu vo Vysokých Tatrách. Pri svojom otvorení v roku 1894 mal hotel 28 izieb, reštauráciu a kaviareň. Odborníci hotel Lomnica charakterizovali ako hrázdenú budovu s prvkami eklekticizmu, postavenú v neorenesančnom štýle so švajčiarskymi prvkami. V hoteli mal samozrejme kanceláriu riaditeľ, ale už v roku 1898 tu bola aj pošta s telegrafom, v suteréne zasa byty personálu. Hotel lemovali dve schodiská s kovovým zábradlím.
Kde tie lanské snehy sú
Keď dnes čítam, že v roku 1896 dali oproti hotelu Lomnica do prevádzky kúpeľný dom so štýlovou maurskou vstupnou halou, bazénom, vodnými a parnými kúpeľmi, moderným balneoterapeutickým zariadením, masážnymi kabínami, telocvičňou a čitárňou, v bočných poschodových traktoch boli byty kúpeľného direktória a lekára, chce sa mi vrátiť do čias monarchie. Už aj preto, lebo už v tých časoch sa v tatranských osadách začali rozvíjať najrôznejšie športové aktivity.
Pod Tatranskou Lomnicou bola postavená dostihová dráha, od roku 1905 sa v tejto lokalite hrával golf a tenisové kurty vraj mala každá osada. A to ešte musím spomenúť zimné športy, najskôr to bolo sánkovanie a bobovanie, hoteloví hostia vraj milovali skijöring – jazdu na lyžiach ťahaných koňom. Kúpele mali k dispozícii 12 párov sedmohradských koní a 12 špeciálne vyrobených saní z Budapešti…
Ako Fénix z popola
Od vzniku hotela Lomnica prešlo viac ako sto dvadsať rokov. No jednoznačne najhorším obdobím bolo ostatných dvadsať. Hoci, štamgasti nezabúdajú najmä na Bunker, vináreň Tibavu či na Venus pod terasou. História zaznamenala aj kuriozity typu bocianie hniezdo na jednom z komínov. A potom už len otázky, tisíce otázok, čo bude s najstarším tatranským hotelom? Spadne sám, alebo mu niekto pomôže? Nájde sa investor? Nenájde? Našťastie sa našiel.
Spoločnosť Mores resort kúpila schátranú stavbu a rozhodla sa urobiť skoro nemožné – zrekonštruovať čo možno najvernejšie pôvodnú stavbu a pričleniť k nej novú časť, ktorá bude tvoriť na jednej strane kontrastný architektonický prvok a na strane druhej vhodný a prepotrebný súčasný doplnok vo forme podzemných garáží a predovšetkým moderného wellnessu. Ten je dnes v hoteloch podobného typu samozrejmosťou. To neboli ani jednoduché, ani lacné ciele. No spoločnosť bola oveľa náročnejšia. Keďže vlastní stovky vzácnych výtvarných diel, mala ambíciu urobiť z hotela – galériu.
Mnohostranný zážitok
V ostatnom čase som sa s podobnými hotelmi – galériami stretol najmä v Taliansku či Rakúsku. Na Slovensku je tento počin jedinečný už aj preto, lebo sa to geniálne podarilo. Na úspechu diela sa totiž vždy podieľa niekoľko subjektov. Rozhodujúce sú minimálne tri: Investor, stavebná firma a architekt. Štúdio GFI, ktoré vedie architekt Pavol Franko, má s rekonštrukciou tatranských stavieb dostatok skúseností. Ich rukopis nájdete na projektoch ako Sliezky dom, Grand Hotel Kempinski Hight Tatras či vila COOP v Tatranskej Lomnici. Vďaka zrejme názorovej symbióze sa dobrá vec podarila aj v prípade Hotela Lomnica. A tak dnes 56 krásnych a útulných izieb a reprezentačných apartmánov, rovnako ako vináreň, cigarový bar, hotelový obchodík a beauty salón ponúka vynikajúce služby a rovnakú noblesu, akú mal hotel pri jeho otvorení v roku 1894.
No dva klenoty hotela musím spomenúť osobitne. Dominantou a návštevníkmi Tatier mimoriadne vyhľadávanou je kaviareň Mozart. Rekonštruovaná s úžasnýmm citom pre historický detail a súčasnú prevádzku. Skvelé posedenia s príjemnou, pozornou, no nevtieravou obsluhou a vynikajúcimi zákuskami, kávou, špičkovými a nádherne servírovanými liehovinami. Skrátka – zážitok.
Druhým highlightom je jednak galéria s výtvarnými dielami Jana Hálu, kde absolútne dominuje krajina a človek spod Tatier, a jednak galéria vo všetkých priestoroch hotela, vrátane izieb, s unikátnymi dielami slovenskej moderny. 400 artefaktov získalo v skvelo zrekonštruovanom hoteli fantastický a jedinečný priestor na prezentáciu. Úžasný vkus, úžasný výber, úžasný zážitok.
Dlhý čas čakania
Takmer dvadsať päť rokov čakal Hotel Lomnica na svoje vzkriesenie. V deň jeho opätovného otvorenia nás hlboko dojal dokument pod názvom Prvá dáma Tatier. Autori vyhľadali a našli hádam každého, kto spojil svoj osud s osudom hotela. Potom znel potlesk a my sme sa za slzy nehanbili…
