Subscribe to RSSPrežije náš golf rok 2030?
Neviem, kto si spomenie, ale pred trinástimi rokmi som napísal v našom časopise úvodník, v ktorom som sa snažil riešiť otázku: Golf pre všetkých, alebo iba pre vyvolených?Argumentoval som, že sa v našich slovenských hlavách v ostatnom storočí usadilo množstvo myšlienok či názorov, ktoré postupne preveruje život. Aj napriek tomu však zďaleka nevymizli a mnohé z nich vedú úporný boj s predsudkami, dogmami i vyloženými hlúposťami. Eklatantným príkladom sa mi zdá auto. Spomínam si na šlabikár z prvej triedy základnej školy, kde sa síce objavilo pri písmene a, ale dokonca aj v literatúre z tých čias sa o aute písalo ako o čomsi, čo patrí len fabrikantom. Čo na tom, že som dovtedy žiadneho živého fabrikanta nevidel. Vo filmoch som zasa vídaval, ako za starou pragovkou či aerovkou behali bosé deti…
Približne v rovnakom období, ako sa vo svete začali vyrábať autá, prichádzal do horných Uhier vtedajšieho mocnárstva aj golf. Do Piešťan asi v roku 1913, v Tatrách – ako ma presviedčajú niektorí historici – údajne ešte skôr. Z auta sa postupne stal – ako sa zvykne vravieť – predmet dennej spotreby. Ale čuduj sa svete – napriek tomu, že pre obrovskú časť slovenskej populácie je auto absolútnou, dokonca životnou nevyhnutnosťou, napriek tomu, že vybavenie domácností automobilmi je pomerne vysoké, napríklad v Bratislave je to približne 40 percent, v iných krajoch Slovenska sa toto číslo pohybuje okolo 30 percent, napriek tomu sa ešte v mnohých hlavách, objavujú myšlienky, ktoré mi veľmi pripomínajú filmy z prvej československej republiky, v lepšom prípade môj šlabikár spred päťdesiatich rokov. Auto je pre vyvolených, len pre horných desaťtisíc…
Šport menom golf je na tom na Slovensku rovnako. Aj na fotografiách zo začiatku minulého storočia napríklad z Golfového klubu v Piešťanoch sú majitelia fabrík, ale sú tam aj umelci, špičkoví politici a – golfisti. Športovci, ktorí si našli v tejto svojskej a príťažlivej hre zaľúbenie. V našich krajoch tento druh takmer vyhynul. V mene hesla o výnimočnosti tohto športu či zábavy zanikli aj golfové ihriská. Nepoznám iný šport, ktorý by bol takýmto spôsobom likvidovaný. A hoci sa u nás v ostatných rokoch mnohé zmenilo, žiaľ, názory, ktoré v nás petrifikoval čas, zostávajú. Golf – šport pre horných desaťtisíc.
Len pred niekoľkými dňami sa konala konferencia nášho športového zväzu. Iste, mala skôr formálny charakter. Ak totiž chceme, aby sme z fondov ministerstva školstva a z ďalších štátnych zdrojov dostali príspevok na rozvoj nášho športového odvetvia, museli sme zosúladili nový zákon o športe s existenciou nášho nového občianskeho združenia. (Podrobnejšie o tom píšeme na ďalších stranách). Po tomto rokovaní nášho najvyššieho orgánu nás vo februári čaká ďalšia konferencia, ktorá – podľa môjho názoru – bude pre prežitie golfu na Slovensku omnoho dôležitejšia. Mala by načrtnúť, aspoň na desať rokov dopredu, kam sa bude uberať slovenský amatérsky golf. Mala by sa pokúsiť zanalyzovať súčasný nie veľmi utešený stav a hľadať východiská. Ukazuje sa, že kľúčová otázka prežitia slovenského golfu je nábor nových členov, predovšetkým z radov mládeže. Má to však háčik – už na začiatku vzniku SKGA – vstúpili do hry majitelia ihrísk a zdá sa, že to inak nebude ani v novom občianskom združení. Chápem, že vložili do golfových podnikateľských projektov často veľké investície a tak sa starajú, pochopiteľne, o svoj biznis, aby prežili a prípadne, aby sa im vložené investície vrátili. Rozvoj členskej základne neriešia. Ak, tak iba okrajovo. A tu sme pri koreni veci.
Ak chceme mať viac golfistov, a z nich v konečnom aj príjem do klubovej pokladni, musíme voviesť do života spomínané želanie – golf pre všetkých. A začať musíme v školách. No nie kampaňovite, ako sa to často deje, ale príťažlivým spôsobom. Dajme hlavy dohromady už dnes a vo februári diskutujme, hádajme sa, ako to urobiť čo najefektívnejšie. Ak sa nám to krok za krokom podarí, budú spokojní amatérski golfisti, kluby aj majitelia ihrísk. Pokúsme sa oživiť myšlienku verejných ihrísk, jednoduchých akadémií, hľadajme spôsob, ako im pomôcť, aby v snahe získavať nových hráčov neboli osamotení. Ovocie nenechá na seba dlho čakať. Vzápätí nám porastie nielen počet rekreačných, ale aj aktívnych hráčov, z ktorých po čase môžu vyrásť špičky medzinárodnej úrovne. Tak sa zo športu pre horných desaťtisíc môže stať šport pre všetkých. Skúste pre to niečo urobiť aj vy!
Ivan Mičko
