Subscribe to RSSNávrat ku koreňom
V týchto dňoch prebieha na Slovensku široká diskusia o financovaní športu, ktorú odštartovali problémy v lyžiarskej asociácii. Nie, nechcem prísť s mojou troškou do mlyna. No v jednej predlhej televíznej diskusii vyslovil ktosi z hostí konštatovanie, že na Slovensku je podľa štatistiky milión lyžiarov, no nikto z nich nechce vstúpiť do lyžiarskej organizácie. A vzápätí položil otázku – čím by ich zväz pritiahol, čím by ich mohol zaujať, čo by im mohol ponúknuť? Odpoveď si každý domyslí – nič a ničím. Lyžiari zatiaľ nenašli povestný šém, ktorý by prebral k životu miliónhlavého golema.
Každý do asociácie – to asi ani nie je cesta, riešenie. A predsa – do diskusie sa pridala jediná šarmantná dáma a prispela príkladom z Česka, kde vraj majú takmer dvadsaťtisíc členov a z vybraného členského financujú lyžiarsky poter… Hovorí sa, že každé prirovnanie kríva. No napriek tomu mi dlhodobo hlavou rotujú podobné otázky. Jedna z nich je veľmi nástojčivá. A síce – prečo sa vytráca z nášho golfu klubový život? Život v kluboch, ktorý je spoľahlivým základom rozvoja tohto športového odvetvia. Nezovšeobecňujem, určite to neplatí o všetkých kluboch, no viem, že v duchu rýchlej doby sa často ženieme za, obrazne povedané, rýchlymi zmenami hendikepu. Teda – odohrám a prchám.
Ruku na srdce, veď to poznáte, to je častý úkaz na mnohých turnajoch. Pri hľadaní príčin sa mi niekedy zdá, že ho prevažne praktikujú tzv. fíčkari. Prečo? Asi preto, lebo zatiaľ zrejme nemajú k svojmu klubu, ak vôbec sú členmi nejakého, žiaden, prípadne veľmi indiferentný vzťah. Vzniká však otázka – prečo by ho mali mať? Na základe čoho by si ho mali vytvoriť? Som presvedčený, že ku klubovej príslušnosti vás môže pritiahnuť napríklad výborný tréner, kvalitné ihrisko, alebo ústretové správanie sa personálu, príjemné a kvalitné prostredie klubovne, dobrá kuchyňa, ale aj obchod s golfovými potrebami a odbornými službami.
Jeden český golfový tréner a pedagóg tvrdí, že až osemdesiat percent populácie by chcelo patriť do nejakej skupiny ľudí, na ktorú by mohli byť hrdí. A vzápätí dodáva, že to nemusí byť vždy o elite. Svoje by o tom vedeli rozprávať napríklad slovenskí Škóti, ktorí si čo nevidieť otvoria nové ihrisko pri Prievidzi. Ak to náhodou neviete, vzniklo z priateľstva ľudí s rovnakými záujmami v susedstve sústavy rybníkov, kde sa už roky trápia s chovom riečnych rakov. Alebo vo vedľajšej dedinke s menom Koš, ktorá je ako ementál podkopaná baníckymi štôlňami. A predsa sa nadšenie a snaha podpísali pod vznik ihriska, ktoré dnes žije bohatým športovým i spoločenským životom.
Pamätníci si možno spomenú na čulý klubový život napríklad v Bernolákove, kde sa svojho času udialo znovuzrodenie slovenského golfu. Fungovala iba parková deviatka, no golfovo – spoločenský ruch bol zaujímavý, súťaživý, pestrý. Pred pár dňami som trošku pookrial po skončení tzv. Povrázkového turnaja, ktorým sa v Bernolákove otvára sezóna. Akoby nám bolo ľúto za tým, čo sa pomaly vytráca, akoby sme spomienkami i aktívnou účasťou chceli vrátiť nezabudnuteľnú klubovú atmosféru, ktorá tu panovala v minulosti. Atmosféru nefalšovaného priateľstva, spolupatričnosti, príslušnosti k rovnakej komunite ľudí, s ktorými mám, okrem iného, rovnakú záľubu.
Nazdávam sa, že kluby a ich plnokrvný život je cesta, ako vrátiť golf ku koreňom, ako aj v nehráčoch vzbudiť zvedavosť o náš šport, ako ich presvedčiť, že aj oni môžu prekročiť prah golfovej klubovne, prípadne stúpať po tráve na patovacom gríne a vyskúšať si dostať to biele čudo do jamky. Po pár návštevách možno aj oni a ich okolie zmenia názor, že golf je hra iba pre vybranú elitu.
Ivan Mičko, vydavateľ a šéfredaktor
