Subscribe to RSSOtázky a odpovede
V ostatných týždňoch sa stále častejšie stretávam v debatách s ľuďmi, ktorým leží na srdci rozvoj golfu na Slovensku, s otázkou – čo sa to u nás deje? Pokojne by sme v podmnožine tejto otázky mohli hľadať aj ďalšie. Napríklad – prečo sa život v golfovej komunite atomizuje namiesto, aby sa spájal? Alebo – kam sa stratilo to začiatočnícke nadšenie a priateľské vzťahy, ktoré tu boli? Prečo dnes nemáme záujem o klubový život? Existuje u nás vôbec? Prečo je nás tak málo? Je to chyba klubov, alebo asociácie? Mali všetky doterajšie prezídiá iný názor na rast členskej základne ako kluby?
Samozrejme, položené otázky vyvolávajú vznik ďalších a ďalších. A pýtajú si odpovede. Iste, nie sú jednoduché, ale je faktom, že niečo nie je v poriadku v tomto štáte golfovom. Najnovším dôkazom je posledná konferencia asociácie. Nazval by som ju vyvrcholením vnútorných rozporov a nejednotného smerovania slovenského golfu. A znovu vyvstáva otázka – kto sa podpisuje na tejto patovej situácii? Veď prezidenti slovenských klubov nie sú schopní dohodnúť sa na ničom podstatnom a v mnohých prípadoch hlasujú tak, že sa zdržia hlasovania. Neveríte? Žiaľ, je to tak. Že majú na to právo? Majú, ale problémy a nespokojnosť zostávajú…
A čo je vlastne podstatné? Som hlboko presvedčený, že esenciálnym problémom je neschopnosť predstaviteľov športového zväzu vytvoriť víziu športového odvetvia a získať pre ňu väčšinu amatérskych hráčov. V tejto súvislosti musím priznať, že obrysy niečoho, čo sa v nedávnej minulosti vytvorilo, sa črtajú. Len majú zopár slabín. Predovšetkým niet jasného a jednoducho formulovaného cieľa. Som o tom hlboko presvedčený, že dnes cieľom pre slovenský golf nie je umiestnenie na majstrovstvách sveta či Európy. Zatiaľ ide o našu symbolickú účasť a získavanie skúseností, športových a najmä ľudských, pretože výsledky z týchto podujatí nerobia hráči, ktorých vychoval súčasný systém, ale dievčatá a chlapci, ktorých rodičia poslali k špičkovým trénerom do USA, Južnej Afriky či Španielska. Nepýšme sa cudzím perím, ako to spupne robí pri každej príležitosti platený úradníček z asociácie. Ak v týchto dňoch hľadáme nové tváre do prezídia, potom majme na mysli, že by tam mali sedieť takí, ktorí vedia tento cieľ definovať a chcú hľadať cesty, ako preň získať väčšinu. Stav, v akom sa asociácia a prezídium dnes nachádza, je totiž dôsledkom osobných záujmov majiteľov ihrísk, ktorí sú často aj prezidentmi klubov. Pochopiteľne, majú svoje priority a presadzujú ich do športového zväzu. No ako sa ukazuje, s rozvojom športového odvetvia a v konečnom dôsledku napríklad aj s rýchlejším rastom členskej základne to celkom nekorešponduje. Zvykne sa vravieť, že nie sú ľudia. Iste, práca pre zväz či klub je dobrovoľná, nehonorovaná a – nevďačná. Ale ak sa schopní manažéri nájdu v iných športových odvetviach, golf nebude výnimkou. Ak treba kvalitného človeka zaplatiť, nech prezídium racionalizuje výdavky tak, ako to dnes musí robiť každá firma. Kto hľadá, nájde. Aj ľudí, aj financie.
Popri hlavnej vízii a ľuďoch, ktorí by pre ňu mali získavať hráčov i kluby, je podľa môjho názoru mimoriadne významné, aby funkcionári zväzu pozorne počúvali hlasy z členskej základne. Ak by to tak bolo, potom by „demokraticky“ nemohli napríklad nevypočuť žiadosti o vyrovnanie poplatkov za riadne a tzv. pridružené kluby a ich členov. Neobstojí argument, že v zmysle stanov tak rozhodli hlasy prítomných. Čo na tom, že je to nespravodlivé, diskriminačné a teda aj nedemokratické. Stanovy, ktoré sa v minulosti prijali, sú nemenné? Rovnako ako ustanovenia o spôsobe hlasovania? Ak život prekoná stanovy, zmeňme ich! Do našej komunity hneď pribudne zopár stoviek spokojnejších hráčov. A v kluboch zostane viac prostriedkov na činnosť. Nedáva vám to logiku? Mne áno.
Ja viem, najhorší je náš nezáujem, letargia. Väčšina sa po prvom neúspechu stiahne a len opakuje – mňa do toho nič. To nie je môj problém. Ruku na srdce – naozaj to nie je váš problém?
Ivan Mičko, vydavateľ a šéfredaktor
0 Komentáre
Môžete napísať komentár ako prvý.